Podiel kantorov na tvorbe a hudobných produkciách na chóre rímsko-katolíckeho kostola sv. Mikuláša v Prešove v priebehu 18. a 19. storočia
Slávka KOPČÁKOVÁ
Anotácia: Štúdia predstavuje prvú sondu do hudobného života východoslovenskej metropoly z hľadiska výskumu života a tvorby kantorov ako dynamizujúcich činiteľov jeho rozvoja. Zistiť informácie o pôsobení kantorov ako hudobníkov v službách mesta a cirkvi v Prešove je možné len na základe záznamov magistrátu, účtovných kníh, matrík a ďalších dokumentov. Na báze existujúcich archiválií sme uskutočnili analýzu cez záznamy o obsadených platených miestach mestských hudobníkov, jej výsledkom je prvý (aj keď neúplný) menný zoznam kantorov. Z hľadiska výskytu ich hudobnej tvorby v zbierke hudobnín farského kostola sv. Mikuláša v Prešove sa nám nepodarilo načrtnúť žiadne závažnejšie konštatácie o výskyte a početnosti ich hudobných diel a v nadväznosti na to ani prvé hodnotenia o ich skladateľskom prínose pre oblasť sakrálnej tvorby. To je perspektíva pre naše ďalšie výskumy.
Uvažovať o kantoroch ako dynamizujúcich činiteľoch rozvoja hudobného života mesta je možné prostredníctvom historických dokumentov, ktoré však často majú neúplnú, medzerovitú či fragmentárnu povahu, niekedy nie sú k dispozícii vôbec. Sledovať líniu aktivít kantorov je možné viacerými cestami, resp. z viacerých uhlov pohľadu. Vymedziť ich kantorskú činnosť najmä ako činnosť pri vzdelávaní a hudobnej výchove je zvyčajne problematikou výskumu školských systémov a špecifického zamerania historika na otázky hudobného vzdelávania. Archiválie tohto typu, ak sú dostatočne precizované a obsahovo hutné (tabelárne prehľady, spisy obecných a cirkevných škôl, zmienky hodnotiteľov pri výbere na uvoľnené miesto, komentáre školdozorcov o tom, čo všetko uchádzač preukázal a pod.), nám môžu prezradiť pomerne mnoho aj o disponovanosti kantora pre samotnú hudobnícku činnosť. Druhou cestou je prvé sondy resp. pokusy vytvoriť obraz o ich tvorbe realizovať cez výskum hudobných pamiatok, najmä v rámci často torzovito zachovaných hudobných archívov kostolov (sakrálne hudobné diela ako ofertóriá, pastorale, piesne cez rok a k sviatkom a ďalšie druhy vokálnej alebo vokálno-inštrumentálnej hudby). Mapovať ich hudobnícke aktivity, hudobnícke posty a na ne nadväzujúce inštrumentálne schopnosti, frekvencie realizácie hudobných produkcií atď. je parciálne možné najmä na základe záznamov magistrátu, účtovných kníh, iných dokladov o ich príjmoch či záznamoch o príjmoch a výdavkoch rozličných spolkov, kantorátov, cechov a pod.
Výskum problematiky hudobnej tvory a pôsobenia kantorov nám trochu komplikuje skutočnosť, že chápanie povahy činnosti, postavenia a úlohy kantora v náboženskej a kultúrnej societe môže do určitej miery podliehať premenám ako temporálne, tak aj z hľadiska konfesie, regiónu a veľkosti sídla jeho pôsobenia. Tieto metamorfózy sú zákonité, pretože tradícia kantorstva pretrváva mnoho storočí, objavuje sa už v stredoveku. Termín kantor označoval cca od 6. storočia predspeváka v kostole či vedúceho zboru schola cantorum. Už v ranom novoveku evanjelické a. v. cirkevné spoločenstvá v mestách od 16. storočia vytvárali kantoráty, v ktorých kantor niesol hlavnú zodpovednosť za hudobný život v meste. Janka Petöczová uvádza, že v hudobnohistorických textoch sú v súčasnosti vyšpecifikované dva pojmy: „slovo kantorstvo sa používa na označene povolania, kým slovo kantorát sa stalo relevantným termínom pre najširšie označenie hudobnokultúrneho organizmu evanjelickej a. v. (luteránskej) mestskej hudobnej kultúry, zohľadňujúcej osobitosti kantorskej služby pre evanjelické cirkevné obce.“1
1 PETŐCZOVÁ, Janka. Hudba ako kultúrny fenomén v dejinách Spiša. Raný novovek. Bratislava : ÚHV SAV, 2014, s. 59.
2 Prvá písomná zmienka o Prešove sa objavuje v r. 1247, keď boli mestu udelené mestské práva kráľom Belom IV. V roku 1299 udeľuje kráľ Ondrej III. mestu mestské výsady, v r. 1347 kráľ Ľudovít I. udeľuje titul slobodného kráľovského mesta. V 14. a 15. storočí zaznamenáva mesto veľký hospodársky rozkvet sprevádzaný stavebným ruchom.
3 PETŐCZOVÁ, Janka. Prešovskí mestskí hudobníci v 17. storočí. In Slovenská hudba (19), č. 3-4, s. 357-366. Táto štúdia ponúka doposiaľ najúplnejší prehľad o hudobných tvorcoch a ich pozíciách v organizme hudobnej kultúry mesta Prešov.
4 KAČIC, Ladislav. Renesancia. In ELSCHEK, Oskár (Ed.) a kol.: Dejiny slovenskej hudby o najstarších čias po súčasnosť. Bratislava : ÚHV SAV a ASCO, s. 64-66.
5 Trubači boli organizovaní na princípe cechu; spoluúčinkovali v chrámových produkciách, v kostoloch oboch konfesií, ak boli v meste zastúpené. Vežový majster mal 2-4 pomocníkov (učni a tovariši), mal na starosti
V 16. storočí mesto Prešov patrilo medzi slobodné kráľovské mestá Uhorského kráľovstva.2 Z miest tzv. pentapolitany (Košice, Levoča, Prešov, Bardejov, Sabinov) patrili jemu najbližšie mestečká Bardejov a Sabinov priamo do Šarišskej stolice, ktorej bol centrom. Prosperujúce mestá poskytovali vynikajúce podmienky pre rozvoj hudby, centrom hudobného života bol kostol a škola, v ich úzkom prepojení. Hlavné hudobnícke povolania boli kantor, organista a trubač, ktorí boli zamestnancami mesta.3 Už v tomto období sa v účtovných knihách miest nachádzajú zmienky o platbách mesta za ich služby. Ako uvádza Ladislav Kačic, kantorom sa nazýval cirkevný spevák na chóre, učiteľ, dirigent atď., ktorý vyučoval v latinskej škole, bol súčasne aj skladateľ a interpret. Organista zodpovedal len za hudobnú zložku v chráme, stál vyššie ako kantor, inštrumentálne sprievody pri obradoch, skladateľ, tiež musel mať dobrý hlas a ovládať aj iné nástroje, prípadne i konštruktér organov.4 Pri kumulovaní funkcií (napríklad z finančných dôvodov úsporných opatrení či vyťaženosti a pod.), mohol byť kantorom prípadne aj trubač, ten už od 12.-13. storočia zabezpečoval signalizačná funkciu, hrával na veži.5 oznamovanie času, udalostí (signály, fanfáry), produkcie kostolné (chrámová hudba, bez ohľadu na konfesiu) ako aj na hostinách a zábavách. Trubači ovládali hru na dychové, sláčikové, príp. klávesové nástroje.
6 Na kostolnom chóre so školami sa niekedy ešte zmieňuje aj funkcia rektora (etymologicky rehoľný funkcionár v rímskokatolíckej cirkvi resp. najvyšší hodnostár cirkevnej školy).
7 Ref. 4, s. 75 a ď.
8 MÚDRA, Darina. Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku II. Klasicizmus, Bratislava : SHF, 1993, s. 28.
9 Mestskí hudobníci (trubači a ich pomocníci) boli naďalej vysoko spoločensky vážení, až koncom epochy začali strácať na význame. Z mestskej pokladnice bol platený aj učiteľ (kantor, ludirektor, príp. riaditeľ, či dirigent mestského divadla).
10 LENGOVÁ, Jana. Vývoj duchovnej hudby na Slovensku v 19. storočí. In Duchovná hudba v 19. storočí. Bibliotheca Musicae Neosolinsis, zv. 2. Banská Bystrica : Nadácia J. L. Bellu, 1995, s. 15.
V 17. – 18. storočí tento model pretrvával, pričom mestá a cirkev patrili (popri šľachte) k hlavným mecénom umenia. V mestách a chrámoch súčasne pôsobili mestskí trubači (tubicines, turnieri a pod.), organizovaní v cechoch ako nová vrstva mestských hudobníkov, veľmi často to boli multiinštrumentalisti. Na kostolnom chóre so školami pôsobil kantor, rektor a organista. Kantor mal na starosti hudbu v kostole, tiež vzdelávanie v škole.6 Väčšie kostoly mali post directora musiace, čo bola najvyššia možná funkcia, ktorá prestavovala post mestského hudobného riaditeľa, ktorý zodpovedal za hudbu o viacerých kostoloch.7 Na tomto poste bol hudobník povinný aj komponovať cirkevné kompozície, preto často hľadal možnosti resp. úľavy od učenia v škole.
V 18. storočí, v období hudobného klasicizmu na Slovensku pretrvávali dva modely hudobného života: starší (nadvláda mecénstva cirkvi) a novší (mecénstvo šľachty, postupne nahradeného mecénstvom meštianstva), ktorý sa uplatnil iba v najväčších mestách.8 Spoločenské postavenie hudobníkov kopírovalo starý model z predchádzajúcich storočí: hudobník bol hlavne v službách cirkvi (regenschori, organista, spevák, člen orchestra). Na chóroch hrali hudbu jednak cirkvou platení profesionáli a jednak príležitostne odmeňovaní dobrovoľníci.9 Terminologicky je potrebné objasniť ešte pojem regenschori, ktorý pôsobil ako správca chóru, organista, teda človek zodpovedný za cirkevnú hudbu v kostole. Táto funkcia sa objavuje v katolíckej cirkevnej službe v 19. storočí. V menších mestečkách či dedinách bol zvyčajne kantorom (kumulujúcim viaceré posty) učiteľ.
Tento model kopírovala aj bežná cirkevná prax liturgickej hudby v 19. storočí. Hudobníci farského kostola sv. Mikuláša boli platení buď cirkvou alebo magistrátom. Jana Lengová10 vo svojich výskumoch uvádza, že v polovici 19. storočia existoval približný model 12 systemizovaných miest hudobníkov: regenschori, organista, štyria vokalisti (soprán (canto), alt, tenor, bas), štyria hráči na sláčikových a dvaja hráči na dychových nástrojoch. Miesta sa obsadzovali konkurzom, predpokladalo sa ovládanie aspoň dvoch hudobných nástrojov a schopnosť zastúpiť v prípade potreby vokalistu.11 Prehľad o platených hudobníkoch v službách mesta a cirkvi v Prešove síce nepotvrdzuje takéto plné obsadenie (platených je cca do 6 hudobníkov), avšak treba rátať aj s účasťou nadaných amatérov a pod., sporadicky platených či spievajúcich pravdepodobne aj bez honorovania.12
11 Neskoršie (od 30. rokov19. storočia) nachádzame v účtovných knihách mesta Prešov napríklad aj platenú funkciu fagotistu.
12 Sakrálne hudobné produkcie sa z veľkej časti odohrávali na dvoch chóroch (západný a bočný) konkatedrály sv. Mikuláša v Prešove, ktorá bola stáročia tepnou hudobného života mesta. Začiatok stavby dómu sv. Mikuláša (dnešnej konkatedrály, od r. 2008) sa datuje medzi roky 1502-1505. U v priebehu 16. a 17. storočia už na jeho chóre pulzuje rušný hudobný život sprevádzaný produkciami importovanej hudby, ale aj hudby domácich autorov, dokladuje to napr. dnes už stratený Súpis hudobnín Georgia Plotza, zmienený v inventári hudobnín kostola z r. 1661, obsahujúci importovaný repertoár ako aj jeho vlastné diela.
13 ŠA PO, Magistrát, inventárna kniha č. 114, inv. č. 2266/557-2385/680, sú to desiatky dokumentov s názvom: Účtovná kniha mestskej pokladne, Pokladničný denník mesta Prešov, Kniha záznamov výplat, Kniha poznámok o mzdách, Kniha záznamov o vyplatených mzdách z rokov1808-1825 a pod.
14 Našim cieľom nebolo vymenovať všetkých hudobníkov, keďže sme tak prehľadovo urobili v našich predchádzajúcich výskumoch. Pozri napr. KOPČÁKOVÁ, Slávka. Podoby a tradícia pestovania duchovnej hudby na chóre kostola sv. Mikuláša v Prešove na začiatku 19. Storočia. In Kresťanská kultúra a jej miesto v dejinách východného Slovenska.(Ed.) M. DOMENOVÁ. Prešov : Cofin a.s., Prešov, 2011, s. 63-77.
15 Existujú dve vysvetlenia. Prvé z nich je, že funkcia kantora bola iba pridružená a bola v týchto záznamoch len súčasťou nakumulovaných funkcií speváka (bez ohľadu na hlasové zaradenie). Z predchádzajúcej analýzy nám vychádza, že prameň (účtovné knihy o platbách muzikantov), ktorý sme použili pre nachádzanie mien v kostole sv. Mikuláša pôsobiacich kantorov, je v akoby iba druhoradý. Z toho usudzujeme, že kantor bol mohol byť platený zároveň aj cirkvou. V tom prípade by sme potrebovali nahliadnuť do účtovných kníh cirkevného spoločenstva, čo však v aktuálnej prítomnosti vôbec nie je právne ani administratívne jednoduché.
16 Zlatý, resp. florén (florin, nem. gulden) bola strieborná minca, ktorá sa používala na území habsburskej monarchie a neskoršie rakúskeho cisárstva a Rakúsko-Uhorska. V r. 1754 bol zavedený konvenčný toliar, pričom florén
Prehľad o hudobníkoch v službách mesta a cirkvi v Prešove s akcentom na kantorov sme vytvorili na základe existujúcich archiválií (účtovné knihy Magistrátu mesta Prešov13), konkrétne vzhľadom na vtedy existujúce platené miesta mestských hudobníkov.14 Na začiatku výskumu, sme si stanovili za cieľ vytvoriť prehľad muzikantov v službách mesta Prešova v rokoch 1720-1850. Funkcie, za ktoré boli hudobníci honorovaní sú nasledujúce: organista, diskantista, altista, tenorista, basista, od r. sa objavuje aj 1832 fagotista a až okolo r. 1839 sa po prvý raz objavuje účtovný zápis o vyplatenej odmene pre hudobníka vo funkciou regenschoriho. Prekvapujúce bolo naše zistenie, že kantorstvo sa v týchto záznamoch nachádza vždy iba vo forme poznámky „cantor“ k vyššie menovanej funkcii, netvorí samostatnú položku15, to značí, že nedisponujeme presnými záznamami pre platby kantorom. Podobne ani finančné ohodnotenie nie je vždy uvedené, pohybuje sa však rádovo medzi 30 – 250 fl.16, pričom však najvyššie cifry sú pri funkcii trubača a regenschoriho. predstavoval polovičnú hodnotu toliara, delil sa na grajciare. Okolo roku 1850 bol ročný plat učiteľa okolo 130 zlatých, robotníka oko 100-200 zlatých. Florén bol štandardnou menovou jednotkou rakúskeho cisárstva a bol v obehu až do r. 1892, keď nahradený korunou (1 fl. = 2 koruny).
17 Celkovo konštatujeme, že záznamy o vokalistoch sú veľmi nepresné, často chýba pri položke meno, aj keď očividne bola vyplatená a zaznamenaná. Niektoré hlasy spievali pravdepodobne kantori, ludimajstri, juventutis instructori atď., čo sú všetko funkcie späté so školským systémom. To sa však odrazilo v ich platoch.
18 Ako altista je vedený až do r. 1766, pričom v r. 1766 sa jeho meno nachádza v aj v položke odmien pre tenoristu.
19 Ako zaujímavosť môžeme uviesť, že medzi rokmi 1772-1799 sa ako platení altisti a tenoristi objavujú aj jeho príbuzní: Josepho, Ignatio a Georgio Csermak. Zrejme ide o súrodencov príp. aj ich otca a pod., čo svedčí o tom, Čermákovci boli v Prešove dôležitou hudobníckou rodinou.
20 V 50. rokoch 19. storočia sa začína presnosť záznamov v účtovných knihách vytrácať, v maďarčine vedené položky sú prekrútené, nepresné, v porovnaní s latinskými menami v predchádzajúcich dekádach. V 60. rokoch už dokonca nie je možné zo záznamov zistiť nič, pretože sa tu nevyskytujú mená ani profesia, iba poznámky „musicus“ a pod.
21 Pozri bližšie Ref. 14, s. 72-74.
Na základe týchto skutočností prinášame prvý náčrt zoznamu kantorov pôsobiacich v zadefinovanom období (1720-1850) v službách mesta. Medzi r. 1720-24 a 1730-1732 sa pod položkou plateného diskantistu objavuje nemenovaný hudobník s poznámkou „cantor.“ V r. r. 1733 s poznámkou kantor je uvedený Josef Thorner (finančne odmenený ako basista). V roku1753 sa v účtovníctve objavuje kantor Joanni Ruman, v r. 1754 Valentino Tancz (obaja odmenení ako basisti), v r. 1758 sa pri mene Josepho Horcsin objavuje poznámka “cantoricum discant“, čo zrejme znamená speváka diskantistu17. Valentino Tancz (Tancs) síce je menovaný len v r. 1854, neskôr je vyplácaná nemenovaná osobnosť, predpokladáme však, že ide o tú istú osobu, takto je vedený až do r. 1764, pričom napr. v zázname z r. 1760 nachádzame pri jeho mene poznámku „+cantor“ a „discantista et altista“.18
V roku 1766 sa ako platený basista objavuje Joani Czermak, s poznámkou kantor19, ktorý je rovnakou sumou odmeňovaný až do r. 1802. V tomto roku ho striedajú v záznamoch ďalší basisti, pričom zaujímavý je v záznamoch Fredericus (Fridericus, Francisscus) Pechatschek (roky vyplatenia odmien 1809-1813). Od roku r. 1817 sa znova objavuje ako platený basista, ale už s poznámkou, že je súčasne aj kantorom, a to až do roku 1845. Ako platený basista je napokon medzi rok i 1849-50 vedený Ignatz Paulitska, s poznámkou „cantor“.20 Z hľadiska zodpovednosti za celkový chod a dramaturgiu hudobných produkcií v chráme za zmienku stojí ešte Carl (Carolus) Herfurth pôsobiaci v Prešove v rokoch 1832-64 ako chrámový a divadelný hudobník a hudobný skladateľ zábavnej hudby.21 V účtovných záznamoch sa r. 1832 objavuje ako trubač (turnerus), od r. 1839-64 ako regenschori, čo je zrejme veľmi dôležitá funkcia, honorovaná najvyšším možným honorárom (250 fl.), aký bol hudobníkovi podľa účtovných kníh vyplatený.22
22 Pre porovnanie, v tom čase zarábal ročne učiteľ okolo 130 florénov, robotník 100-200 fl., takže to bola veľmi slušná gáža.
23 Máme k dispozícii jediný zoznam hudobnín kostola sv. Mikuláša v Prešove, ktorý vyhotovil v 80. rokoch 20. storočia regenschori a dirigent zboru a orchestra, pán Alexander Harssághy.
24 Jeho skladateľský odkaz podľa doterajších výskumov tvorí 112 hudobných diel svetského charakteru (zábavnej a salónnej hudby): desiatky tancov, ländlery, mazúrky, valčíky, polonézy či quadrily. Viaceré z týchto diel vyšli aj tlačou v Budapešti, čo dosvedčuje, že bol v Uhorsku známym a obľúbeným skladateľom.
25 Vokálne party k tomuto orchestrálnemu dielu boli dokomponované organistom chrámu (od r. 1850) Karolom Schmidtom v r. 1865.
V závere nášho výskumu sme sa pokúsili niektoré mená dať do súvislostí so zoznamom hudobnín kostola sv. Mikuláša v Prešove.23 Žiaľ z mien kantorov, ktorých sa nám podarilo do dnešného dňa identifikovať po mene, ani jeden nezanechal hudobné dielo čo i len minimálneho rozsahu (príležitostná pieseň a pod.). Jediný Karol Traugot Herfurth (1790-1864), ako v Uhorsku známy a etablovaný skladateľ svetskej hudby24 v 19. storočí, ktorý prišiel do Prešova v roku 1809 a pôsobil tu ako chrámový a divadelný hudobník až do svojej smrti, nám zanechal jediné sakrálne dielo, ktoré vytvoril pre potreby chrámu. Zachovalo sa v Prešovskej zbierke hudobnín farského kostola sv. Mikuláša. Jeho názov je Graduale Pastorale pre 2 huslí, violu, violončelo príp. kontrabas, flautu, 2 klarinety, 2 horny, tubu, trúbku, pozaunu, tympany a organ.25
Bohatá inštrumentácia diela nám dokladuje skutočnosť, že v polovici 19. storočia sa v rímsko-katolíckom farskom kostole sv. Mikuláša v Prešove zrejeme interpretovala hudba spĺňajúca najvyššie umelecké kritériá. Aj organisti chrámov boli často zbehlými v kompozícii, spomeňme aspoň organistu Krištofa Kirchnera (?-?), ale aj ďalších (napríklad veľmi plodný skladateľ Jozef Janig (1784-1837), pôsobiaci v Prešove ako trubač), ktorí zanechali po sebe hudobné kompozície. To je však už mimo záujmu našej štúdie, pojednávajúcej o kantoroch a ich potenciálnej tvorbe. Aj tu sám nám potvrdzuje známy fakt, že kantor bol často natoľko zahltený povinnosťami v škole, pri práci so spevákmi a zborom na chóre ako aj inými povinnosťami, že na komponovanie mu ako praktikovi nie vždy zvyšoval čas, príp. možno ani nie vždy disponoval na to potrebným vzdelaním či predpokladmi. V porovnaní s organistom či regenschorim, v náplni práce zrejme nemal zadefinovanú povinnosť komponovať, to sa však len domnievame. O tvorbe prešovských kantorov (v porovnaní s tým, že disponujeme aspoň fragmentárnymi vedomosťami o tom, že sa realizovali aj ako chrámoví speváci a hudobníci) nemáme prakticky až do dnešných dní žiadne informácie. Avšak aj negatívne zistenia, týkajúce sa tvorby, sú určitým typom poznatkov a vedú nás k ďalším úvahám resp. hľadaniu ďalších bádateľských stratégií.
Slovo kantor má v súčasnosti, dosť široký rozptyl významov, v niektorých diškurzívnych kontextoch takmer zľudovelo. V porovnaní so svojím pôvodným určením neskôr trochu presunulo svoje významové pole, z pôvodného speváka či učiteľa totiž v dnešnom ponímaní predstavuje najmä organistu, ktorý sprevádza obrady v kostole a hudobne zabezpečuje priebeh liturgie (spieva aj žalmy, sprevádza prefácie kňaza a pod.). Ak kostol disponuje zborom, riadi ho dirigent, v prípade produkcií s orchestrom dirigent diriguje obe zložky. Tak ako v minulosti, aj dnes, podľa špecifických podmienok toho-ktorého chrámu či cirkevného spoločenstva, je to funkcia častokrát kumulovaná. Toto záverečné konštatovanie však platí iba v obmedzenej miere, keďže vychádza zo znalostí reálií v dnešnej praxi interpretácie chrámovej hudby v prostredí rímskokatolíckeho (západného) rítu.
SUMMARY
The role of cantors in music creation and performance at the chancellery of St. Nicholasʼ Church in Prešov during the 18th and 19th century
The paper is the 1st examination of musical life of the eastern Slovak metropolis from the point of view of research on life and music creation of cantors as a catalyst for its cultural development. Uncovering information about activities of cantors as musicians in the service of the city and the church in Presov was only possible through written municipal records, accounting records, birth registers and other documents. On the basis of existing archival records we carried out analysis through the records about paid jobs occupied by city musicians. As a result we created the 1st, albeit incomplete, list of the cantors names. In terms of occurrence of their musical works in the music collection of the parish church of St. Nicholas in Presov we did not succeded to make any important claims about the occurrence and the number of their artworks as well as any evaluations connected to their compositional contribution in the field of sacred music. This is the prospect for our subsequent research.
(preklad: doc. PaedDr. Slávka Kopčáková, PhD.)