OPUS FRANCISCANUM – recenzia

OPUS FRANCISCANUM – hudba františkánov zo Slovenska z 18. storočia a diela františkánskej tradície zo stredoveku.

doc. PaedDr. Slávka Kopčáková, PhD.,

V deň sviatku sv. Cecílie, patrónky hudobníkov, nástrojárov, slepcov, Prešov dostal krásny darček. V stredu 23. novembra 2017 o 19. hodine sa uskutočnil koncert Františkánskej schóly z Bratislavy. Koncert bol sprievodným podujatím prvého z dva dni trvajúcej vedeckej konferencie s názvom „500. výročie rozdelenia Cirkvi a rádu sv. Františka“, ktorá sa konala vo františkánskom kláštore (Kostol sv. Jozefa) a rektoráte Prešovskej univerzity. Schóla pôsobí ako spevácke teleso sprevádzajúce náboženské obrady vo františkánskom Kostole Zvestovania Pána v Bratislave. Venuje sa interpretácii sakrálnej hudby. Spevácku zložku tvoria františkánski bratia, rehoľníci, umeleckou vedúcou je Mgr. art. Sylvia Urdová, PhD., organistka a zbormajsterka. Inštrumentálny súbor sa v tento večer predstavil v zložení Juraj Tomka (husle), Júlia Urdová (viola), Lumír Machek (kontrabas). Ako sólistka vystúpila vynikajúca sopranistka so špecializáciou na interpretáciu hudby starších štýlových epoch, Hilda Gulyásová.

Program koncertu reprezentoval umeleckú líniu autentickej predvádzacej praxe stredovekého jednohlasného chorálu katolíckej cirkvi (tzv. gregoriánskeho chorálu) ako aj snahu sprístupňovať pamiatky františkánskej hudby 18. storočia na území Slovenska, muzikológmi nazývanej aj katolícky barok. V oblasti duchovnej a chorálnej tvorby ho reprezentuje hudba tvorená v reholiach františkánov, piaristov a jezuitov. Z františkánov boli najznámejšími hudobnými tvorcami p. Pantaleon Roškovský, p. Gaudenttius Dettelbach, p. Georgius (Juraj) Zrunek, p. Paulín Bajan, p. Peter Peťko a ďalší. Pre ľud písali špecifické františkánske liturgické druhy (napr. missa francisciana), vianočné omše, betlehemské hry, duchovné piesne a duchovné árie.

Františkáni, považovaní za hudbymilovnú rehoľu, boli zaujímaví tým, že pri svojej chudobe a ideáli pokory, nikdy si nepotrpeli na autorstvo či sebaprezentáciu skrze umenie – tá im bola cudzia, umenie patrilo všetkým. Keďže ako chudobná rehoľa nikdy nemali dostatok prostriedkov na (v tom čase drahé) tlače hudobnín, repertoár si obstarávali tak, že buď noty prácne odpisovali alebo často tvorili radšej sami, vždy s ohľadom na dané miesto pôsobenia, na zverený ľud. Bola to hudba jednoduchšia, menej reprezentatívna, o to viac komunikatívna a vyvierajúca z nábožného srdca umelca zasväteného rehoľnému životu. Aj to je dôvod, prečo v dejinách hudby na území Slovenska narážame na toľko sporných či nevyjasnených informácií či až omylov týkajúcich sa autorstva mnohých ich diel. Typickým príkladom je známy príbeh (priam detektívka) týkajúci sa františkána Juraja Zruneka (pôsobil aj v Prešove) a jeho omše Harmonia Pastoralis, ktorej autorstvo (nesprávne pripisované Edmundovi Paschovi) sa po viac ako 250 rokoch podarilo objasniť až v 21. storočí, a to najvýznamnejšiemu znalcovi barokovej hudby a hudby reholí na území Slovenska, Ladislavovi Kačicovi.

Dramaturgia koncertu bola postavená na dvoch kontrastných striedajúcich sa momentoch – jednohlasnej duchovnej hudbe (v koncertnom predvedení však sprevádzanej nástrojovým ansámblom) a barokovej františkánskej tvorbe. Čo sa týka stredovekého chorálu, odzneli diela: O Francisce Christi forme, Cantate domino a v 20. storočí harmonizovaná stredoveká duchovná pieseň živého ba až tanečného charakteru Nitida Stella. Treba k nim ešte pripočítať prídavok Surexit Cristi. Zazneli ako ódy na sv. Františka, ako žalmické chvály Pána, a tiež na oslavu nebeskej Matky, Márie. Autentický dojem dotvárali gestá dirigentky, ktoré veľmi špecificky naznačovali interpretačné nuansy, ktoré boli v minulosti zachytené ešte neumovou notáciou, pričom dirigentské gesto je často ich stvárňovaním. Stredoveký chorál ako modlitba zaodetá do tónov je vlastne modlitbou a až potom hudbou, teda umelecká a estetická funkcia tu bola pôvodne sekundárna. Päť spevákov schóly, františkánskych pátrov, jedinečným a precíteným spôsobom stvárnilo duchovný a hudobný obsah diel.

Diela 18. storočia boli prezentované ako kompozície anonymných autorov (In Te Domine speravi, Gaude Virgo gloriosa), avšak v prvej časti koncertu odzneli najprv diela pátra Gaudentia Dettelbacha OFM, františkána tvoriaceho na rozhraní baroka a rodiaceho sa umenia hudobného klasicizmu. Od neho zaznelo vokálno-inštrumentálne diela Ave Maria a Salve Supremi Regis, ako oslava Márie, matky, svieže, živé s náznakmi snahy o originálnekompozičné riešenia, s črtami figurálnej hudby, špecifického kompromisu medzi starým umením a rodiacim sa novým umením, tvorivo dotvoreného františkánskymi hudobníkmi. Interpretačný pohľad na stvárnenie týchto diel je často veľmi individuálny, často je viac predstavou a improvizáciou, snažiacou sa priblížiť autentickej predvádzacej praxi minulosti, o ktorej často nemáme dostatok informácií a vyžaduje si aj veľkú dávku umeleckej predstavivosti. Aranžmány malého sprevádzajúceho ansámblu potvrdzovali túto hypotézu, boli však kreované s citom pre mieru, založené na komunikácii, responzii sólistky a schóly, plné muzikality ale aj rešpektu voči primárne duchovnému rozmeru tejto hudby, jej duchovnej intencii ako imperatívu umeleckého predvedenia v duchu tradícií sakrálnej hudby.

Publikum zaujala speváčka Hilda Gulyásová, školená v oblasti interpretácie hudby starších štýlových epoch. Jej nádherne klenuté melódie, dokonalá intonácia ako aj perfektná artikulácia napomáhali poslucháčom odhaľovať skryté nuansy hudby, melodicky jednoduchej, priezračnej, pritom vzletnej resp. unášajúcej dušu dychtivú po Bohu do jeho sfér. Dirigentka a umelecká vedúca Sylvia Urdová viedla celé predvedenie s istotou a pokorou k hudbe v priestore kostola, ktorý ponúkol svoju jedinečnú duchovnú ale aj špecifickú akustickú atmosféru.

Koncert františkánskej schóly bol pre nás, hudbymilovných Prešovčanov, jedinečnou umeleckou aj duchovnou udalosťou, dôstojnou oslavou dňa sv. Cecílie, oslavou hudby, zážitkom, nielen typu meditatívneho, ale v tento večer aj typu hymnicko-oslavného. Udialo sa tak v podobe jednoduchých a spontánnych foriem františkánskej hudby 18. storočia, ktorá je radostným a prostým vyjadrením vďaky Bohu, často je oslavou Božej Matky ako patrónky, ruže, orodovnice, pomocnice, Matky so najširším náručím. Zatiaľ čo poslaním hudby v duchu stredovej scholastiky bolo primárne povznášať a privádzať ľudskú dušu k Bohu, estetické funkcie boli potláčané, akási radosť či hedonizmus pokladané až za diablovo pokúšanie; nepodobne tomu, diela františkánskeho baroka sú už vyjadrením radosti z Božej prítomnosti, výrazu citového vzplanutia pre Božie dielo, ale aj výrazom pokory a autentického vzťahu k Bohu v nerovnom partnerstve človeka a veľkosti jeho Stvoriteľa. Kombinácia týchto dvoch pohľadov na hudbu (stredovekého a novovekého) vo vzácnej symbióze a synergii zafungovala aj na auditórium.

Umenie nám hovorí pravdu o človeku, inou než teologickou cestou. Je vyjavením Božieho milosrdenstva cez estetické vnímanie ako dar, ktorý dostal človek spolu s duchovnou (v užšom zmysle cirkevnou či liturgickou) hudbou na to, aby mohol chváliť Boha aj inak než len slovami či každodennou prácou a modlitbou, aby mal v Bohu potechu aj cez dar hudby. V mene všetkých zúčastnených ďakujem františkánskej schóle za tento krásny koncert a prajem jej veľa dobrej hudby, ktorá roznieti v srdciach poslucháčov zápal pre Božie dielo ako aj pre kvalitné umenie.